reklama

Ubehlo to ako voda

Čochvíľu a budo to rok. Rok, ktorý ma zmenil a mnohému priučil. Chcem zastaviť čas aspoň na chvíľu. Čas, aby som mohla popremýšľať, pospomínať či naplánovať. Nejde to, nemôžem zastaviť čas. Musím urobiť rozhodnutia a musím začať plánovať. Je to ťažké, ale patrí to k životu. Niekedy musíme zanechať niečo, čo nám bude veľmi chýbať, čo nám bude pripomínať istú časť života. Krásne a zároveň tak zvláštne. Najmladšia, čo všetkým tvrdila, že z domu nikdy neodíjde, isto nie nadlho, hmm, zrazu odišla. Ale vráti sa, no už o rok staršia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Čo všetko sa zmenilo, kým som bola preč. Mnohí moji blízki si založili rodinky, skončil sa školský rok a začal sa opäť nový rok, prešli všetky ročné obdobia, pribudli nové deťúrence na Slovensku, deti mojich kamarátov. Pribrala som a schudla, ostrihala vlasy a opäť dorástli, naučila sa jazyk, vybudovala nové vzťahy, zmenila mnohé názory, zmenila mnohé vlastnosti, začala písať na blog. Teraz je čas, aby som dokončila niečo, čo som ešte predtým začala. A čo s tým, čo ukončujem teraz? Je už tomu koniec? Hmm, obávam sa, že nie, lebo čosi v hĺbke môjho človeka mi vraví, že ešte nie je koniec, lebo len teraz sa všetko začalo. Len teraz je ten krásny začiatok budovania dôvery. Nikdy som netušila aký vzácny je pocit, keď ti niekto dôveruje a hľadá u teba podporu, chvíľku na spoločné strávenie času, na rozhovor či objatie, či len nesmelé požehnanie malým krížikom na čelo. Myšlienky na to všetko mi prinášajú úsmev na tvár. Úsmev, ktorý mnohí ľudia odo mňa očakávajú. Úsmev, ktorý nevedomky núti ostatných opätovať ho naspäť. Vždy, keď stretávam ľudí na ulici, robím pokus zvaný ÚSMEV. Usmejem sa a dívam sa do očí a netrpezlivo očakávam reakciu. Väčšina reakcii je rovnaká, a to opätovný úsmev, dokonca niektorí dodajú pozdrav alebo pár viet, o tom aký je deň či počasie. Niekde vo vnútri mojej maličkosti mám predsa ešte niečo z dieťaťa, prežože po úspešných výsledkoch môjho Pokusu ÚSMEV, moje srdce skáče od radosti a na neviditeľnú tabuľu zapisujem body, z ktorých nakoniec urobím graf. S úsmevom na tvári, so slzami v očiach a ťažkým povzdychom sa nútim povedať vetu: „Bolo mi tu veľmi dobre, našla som druhý domov, veľa ste ma naučili, trpezlivo ste znášali moju povahu, smiali ste sa, keď som sa ja smiala a podporovali ste ma, keď som plakala, či mala sa ťažšie. Ďakujem vám priatelia.Je čas odísť... nie zbohom, ale dovidenia.“

Anna Bodnárová

Anna Bodnárová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (P.Coelho) Zoznam autorových rubrík:  Moje úvahy, myšlienky...Má život zmysel?Láska a život

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu