reklama

Prezradili ho ruky

Zvyčajná cesta, skoro zvyčajným vlakom, ale už nie so zvyčajnými poznámkami na skúšku. Rozhodla som sa cestovať skoro ráno v deň skúšky, čo má svoje výhody aj nevýhody.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Najskôr som si zdriemla, aj keď som síce zo začiatku mala iné plány, telo predsa viac rozhoduje (teda v tomto prípade), čomu som sa vôbec nebránila. Po prvej tretine cesty sa vymenili spolucestujúci v mojom kupečku. Nastúpil starší pán veľmi slušne oblečený, ba priam vyzeral, že vytiahol zo skrine svoj najlepší oblek čo mal, a do ktorého sa ešte dostal bez toho, aby mu gombíky vystreľovali. Mal len jednu menšiu cestovnú tašku, aj keď pôsobil, že sa vybral na dlhšiu cestu. Vytiahol si krížovky, čo ma vždy upúta na starších ľuďoch, pretože tých som väčšinou videla ťažko pracovať rukami. Jeho ruky to tiež prezrádzali. Bol síce veľmi slušne a elegantne na jeho vek oblečený, no jeho ruky, hmm... tie prezradili, že v živote pracoval hlavne rukami. Neskôr odložil krížovky a vytiahol knihu o nejakom meste a neprestával čítať. Úprimne, čakala som, že pri tom vydrží tak maximálne 15 minút, no na moje počudovanie, vydržalo mu to, až kým som nevystúpila, t.j. také 2 hod. Na najbližšej zastávke pristúpil ďalší starší pán, ktorého som hneď na prvý pohľad odsúdila a v duchu si priala, aby si k nám neprisadol. Nedalo sa tomu zabrániť, pretože sme mali všetko voľné. Otvoril dvere a prisadol si k nám. Ťažko chodil, bol už veľmi starý, celý sa triasol a so sebou niesol asi dve tesco tašky. Pôsobil na mňa, že ani nevie, kam to vlastne cestuje, vkuse sa prehrabával vo svojich tesco taškách a zrazu... zrazu vytiahol mobil a začal vyťukávať. Pravda je, že mobil má už skoro každý, ale aj tak som to nečakala. Jeho výzor ma zmiatol a začala som sa zamýšľať nad týmto starším pánom a zároveň som sa učila na skúšku.Nedalo mi to a odložila som svoje poznámky a začala robiť, to čo ma veľmi nadchýna a núti zamyslieť sa nad mnohými vecami. Začala som svojich cestujúcich pozorovať, pozorovať ich ale okom dieťaťa, veľmi jednoducho a hlavne presne. Vždy ma na ľuďoch a zvlášť na mužoch zaujmú v prvom rade oči a potom ruky. Jeho oči boli modré a veľmi staré, ale tak krásne a tajomné. Vtedy som sa snažila si ho predstaviť ako mladíka, ale samozrejme nešlo to, pretože som ho videla prvýkrát v živote a spoznala som ho ako starca. Jeho ruky prezradili viac, pretože boli síce poznačené starobou, ale boli príliš jemné a čisté. Ruky, ktoré nepatrili starcovi bez domova. Ruky, ktoré ich majiteľ nepoužíval na manuálnu prácu. Ruky, o ktoré bolo dobre postarané. Boli opak tých rúk starca, ktorý vytiahol najlepší oblek a čítal knihu. Nastalo vyvrcholenie môjho pozorovania pár zastávok pred mojou cieľovou stanicou. Starček potreboval pomôcť s mobilom, tak som mu ochotne pomohla a to bol bod „prelomenia ľadov“ a začiatku rozhovoru. Celý rozhovor prezradil pravdu o mojich spolucestujúcich, ktorí zaspomínali na svoju minulosť a čosi mi z nej prezradili. Pán v obleku, pekne vyštafírovaný cestoval na dlhú cestu do Brna, kde mal po viac ako 30 rokoch stretnutie zo školy. Celý život pracoval v nejakej fabrike a samozrejme na svojom dome a záhrade. Pán, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako bezdomovec alebo prepitý dedo, bol psychológ – analytik, zrejme veľmi vážený vo svojom odbore a za svojich čias, ktorý cestoval za rodinou do Liptovského Mikuláša. Svoju prácu mal veľmi rád a aj teraz, keď už je dávno na dôchodku sa tomu venuje a neprestáva písať správy a štatistiky, do ktorých som mala možnosť nahliadnuť. Obaja bez rozdielu ich povolania či zamestnania ukázali svoje zdvorilé správanie a úctu k človeku, nechýbalo im ani džentlmenstvo (gentlemanstvo :)).Páni, ktorí svojimi rukami prezradili, o čo v živote bojovali a ako dosiahli svoje ciele, za ktorými tak smelo kráčali vpred. Pokoj ich tváre a celej prítomnosti prezradil, že sú spokojní s doterajším životom. A ja som sa opäť niečomu priučila. Pozerať na svet očami srdca a nesúdiť ľudí na prvý pohľad alebo podľa ich zovňajšku.

Anna Bodnárová

Anna Bodnárová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ (P.Coelho) Zoznam autorových rubrík:  Moje úvahy, myšlienky...Má život zmysel?Láska a život

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu